Poplach menom CUKOR

     Sladká chuť je pre človeka prirodzenou potrebou. Sladké je materské mlieko, náš prvý pokrm. Evolúcia nás učila, že sladké znamená "nie jedovaté". Cukrovú dilemu dnes riešia mnohé skupiny ľudí. Ich dôvody sa rôznia, ale všetky tieto cestičky vedú k rovnakým otázkam: čím sladiť? Aký postoj zaujať k lákadlu menom cukor? Štandardná odpoveď znie: "Ale veď telo cukor potrebuje!". Áno, je to pravda. Glukóza je jediným prijateľným palivom pre mozog. Problém tkvie v tom, že ľudia si túto pravdu nesprávne interpretujú. Pomenovanie cukry - správne nazvime sacharidy - zahŕňa po chemickej stránke širokú paletu zlúčenín. Zjednodušene povedané, podľa chemickej štruktúry cukry delíme na jednoduché a zložené. Už pomenovania nám napovedajú aj čosi málo o ich metabolizme: jednoduché cukry sa vstrebávajú do krvi rýchlo, majú teda vysoký glykemický index (koeficient vyjadrujúci rýchlosť vstrebávania do krvi) a nie sú vhodné pre diabetikov, pretože spôsobujú prudké zvýšenie glykémie. Zložené cukry majú nižší glykemický index, naše telo ich musí najprv enzymaticky naštiepiť na jednoduché cukry a tie sa následne pozvoľna vstrebávajú do krvi. Toľko na úvod, pre oprášenie stredoškolskej chémie. 

     Ak sa zamyslíme nad tým, že naše telo potrebuje cukry ako pohonnú látku práve v tej najjednoduchšej podobe, vyvstane nám otázka, čo je teda zlé na konzumácii rýchlych cukrov? Tu je niekoľko argumentov: 

1. metabolizmus jednoduchých cukrov stavia do pozoru náš pankreas. Glykémia - hladina krvného cukru - sa zdvihne tak rýchlo, že slinivka brušná produkuje inzulín ako divá. Následne glykémia nárazovo klesá. A tento glykemický ping-pong ide stále dookola. 
2. cukor je chemický vynález - biely, rafinovaný - je zbavený všetkých pre telo užitočných látok  (vitamínov, minerálov, enzýmov...), preto je organizmus prinútený siahnuť pri jeho metabolizme po vlastných zásobách. Ak vezmeme do úvahy, že pri konvenčnom civilizačnom spôsobe stravovania trpí celá populácia chronickým nedostatkom výživných látok, problém je na svete.
3. "civilizačná" denná dávka cukru ďaleko prekračuje všetky reálne potreby organizmu.
4. sme presladení a presolení. Ak je organizmus naučený prijímať len extrémne chuťové podnety (a to netýka len cukru), oslabuje schopnosť rozpoznať jemné prirodzené chute zelenín, obilnín a pod.
5. cukor je návykový. Ospravedlňujem sa poznaniachtivým, že v tomto odstavčeku nenájdu popis komplikovaných biochemických procesov. O tom možno nabudúce. Zjednodušene, cukor vyvoláva v mozgu chemickú búrku, ktorá nás zaplavuje hormónmi šťastia. A tento pocit potrebujeme na podvedomej úrovni zažiť znovu.
6. cukor prispieva k vzniku nespočetného množstva chorôb a zhoršuje ich priebeh. Táto skutočnosť súvisí s všeobecnou nutričnou podvýživou spomenutou v bode 2.

    

     Je mýtom nevzdelaných ľudí, že cukor sa nedá ničím nahradiť. Energetické potreby organizmu sa dajú bez obáv vykryť konzumáciou sacharidov obsiahnutých v obilninách, strukovinách, zelenine či ovocí. Výnimkou nie sú ani deti, starí ľudia, chorí a rekonvalescenti. Navyše tieto zdroje nám poskytnú omnoho viac než len prázdne "cukrové" kalórie. Čím však osladiť maškrtu, na ktorú z času na čas všetci máme chuť? Jedna z mála výhod súčasnej doby je, že v tomto smere máme obrovské možnosti výberu. Na margo umelých sladidiel len krátko: u mňa sú zavrhnuté už svojou podstatou UMELÉ. O ich toxicite sa veľa polemizuje, ja to však na sebe určite skúšať nehodlám. Aj keby toxické neboli, ich neprirodzená chuť ma odradila celkom trvalo. Medzi zdravé alternatívy, čím sladiť, patria obilné slady a sirupy (používané najmä makrobiotikmi), agávový a javorový sirup, xilitol a stévia. Väčšinu z nich môžu aj diabetici a bezlepkári. Stále však platí, že všetko s mierou. Hoc slady a sirupy majú nižší glykemický index a obsahujú vitamíny i minerály, prijímané vo veľkej miere budú pre organizmus opäť záťažou. Xilitol pôsobí vo vysokej dávke laxatívne. Stévia má veľmi vysokú sladivosť a osobitú chuť (pripomína umelé sladidlá), preto ju nemá rád každý. Pri každej zo zmienených alternatív je potrebné nadobudnúť určitú zručnosť, najmä ak ide o pečenie, pretože sa správajú v cestách inak ako cukor. Xilitol neživí kvasnice (preto sa odporúča aj pacientom s plesňovými ochoreniami) - nedá sa použiť na prípravu kysnutého, slady a sirupy zase pridávajú vlhkosť, na čo je potrebné pamätať najmä pri vegánskom pečení. Osobitnou kategóriou je med. Má svoje liečebné využitie, ale nie je vhodný pre diabetikov pre svoj vysoký glykemický index. Ďalšou nevýhodou je, že ide o rozšírený alergén. Tepelnou úpravou sa znehodnocuje a niektoré literárne zdroje upozorňujú na jeho toxicitu pri zahrievaní. 

     A ako je to s konzumáciou ovocia? Je pravda, že v ovocí prevládajú jednoduché cukry. Opäť sa odvolávam na bod 2. Narozdiel od bieleho cukru, ovocie je "prírodne vyvinutý" inteligentný komplex. Vynechajúc biochemické podrobnosti, ovocie obsahuje okrem cukrov látky pomocné tráveniu, ktoré menia stupeň glykemickej záťaže, ktorú ovocie znamená pre organizmus. Porovnanie účinku adekvátnych množstiev bieleho cukru a ovocia je možné jednoducho preukázať pomocou merania glykémie. Záverom, ovocie (ideálne z našich zemepisných podmienok) v primeranom množstve organizmu rozhodne prospieva. Rovnako ovocie sušené, neprisladzované. Alebo ako súčasť raw dezertu.

     Ak sa Vám nechce pripravovať zdravé sladkosti svojpomocne, rozhliadnite sa v zdravých výživách a bioobchodoch. K dostaniu sú čokolády so stéviou (aj vegan), xilitolové žuvačky, lízanky z obilného či javorového sirupu. Keksíkové delikatesy za ľudové ceny vyrába česká firma Natural Jihlava. Sú svojim spôsobom unikátni na trhu: ich sladkosti sú bez cukru, mlieka, vajec, stužovaných tukov, pečú z celozrnných alebo prirodzene bezlepkových múk. A chutia naozaj skvele.

     Vybrať si ideálne riešenie nechávam na ctenom čitateľovi. Úžasné benefity bezcukrového života poznám z vlastnej skúsenosti a zo skúsenosti mnohých klientov z mojej poradenskej praxe. Akékoľvek dôsledky, pozitívne či negatívne, nesieme každý na vlastnom zdraví... 

foto:internet

autor: Alena Kusnyér-Šišková